Rozdielna tvrdosť rôznych druhov drevín ich priamo predurčuje pre rôzne využitie. Tvrdosť dreva nemá absolútne žiadny súvis s kvalitou dreva a aj to najmäkšie drevo sa skvele hodí napríklad na výrobu hudobných nástrojov. Tvrdosť dreva súvisí aj s hustotou, respektíve s váhou dreva, no nie vždy s nimi úplne priamo korešponduje. Čo všetko by ste mali vedieť o tvrdosti dreva?

Tvrdosť dreva

Tvrdosť dreva je akási mechanická vlastnosť, ktorá nám určuje to, ako drevo opracováva. Kým do mäkkej dreviny spravíte ryhu jednoducho aj nechtom na ruke, do naozaj tvrdého dreva môžete mať problém zatĺcť klinec či doň zapichnúť nôž. Tvrdosť dreva sa meria dvomi rozdielnymi metódami. Pri oboch sa do dreva vtláča oceľová guľôčka určitou silou, respektíve váhou a podľa toho, aká sila je potrebná na jej zatlačenie do dreva, sa vypočíta tvrdosť daného dreva. Tvrdosť sa v modernej dobe označuje tlakom udaným v MPa a dreviny sa rozdeľujú do troch skupín. 

Čo je tvrdé drevo?

Medzi mäkké dreviny s MPa menším ako 40 patria napríklad smrek, jedle, borovice, topole alebo lipa. Stredne tvrdé dreviny majú MPa viac ako 40 a môžeme medzi ne zaradiť jaseň, duby alebo orech. Tvrdé dreviny majú MPa viac ako 80 a patria medzi ne hrab, agát alebo tis. Samozrejme, existujú aj rôzne exotické ultra tvrdé dreviny s MPa až okolo 200. V našich európskych podmienkach sa s nimi však nestretneme – a to v prírode a ani na trhu.

Použitie tvrdého dreva

Nie je to pravidlo, no tvrdé drevo býva spravidla oveľa odolnejšie a pevnejšie (najmä proti mechanickému poškodeniu). Z tvrdého dreva sa najčastejšie vyrábajú luxusné kúsky nábytku do interiéru aj exteriéru. Vyššia tvrdosť konkrétneho dreva ho však nepredurčuje k použitiu napríklad vo vlhkom prostredí. Kým napríklad agát vydrží desiatky rokov v zemi či vo vode aj bez hniloby, iné tvrdé drevo by tam zhnilo za pár rokov. Často práve mäkké dreviny, napríklad z lužných premočených lesov, ktoré sú často zaplavované, majú vyššiu odolnosť voči vode, ako množstvo tvrdých drevín.

Kde sa viac hodí mäkšie drevo?

Záhradné stavby, ale aj celé domy sa, samozrejme, stavajú aj z mäkkého dreva, napríklad zo smrekov, jedle či borovice. Práve nižšia tvrdosť a aj váha dreva je pri stavbe dôležitá. Drevo sa jednoducho opracováva a napríklad 3 spomínané dreviny majú vysoký obsah živice, ktorá funguje ako prirodzený konzervant dreva, čím výrazne predlžuje jeho životnosť. Či už staviate drevostavbu, altánok alebo obyčajný prístrešok nad auto, napríklad smrekové drevo výborne odolá UV žiareniu aj vode a bude vám spoľahlivo slúžiť desiatky rokov.

Tvrdosť palivového dreva

Tvrdosť dreva ľudia najčastejšie hľadajú v súvislosti s nákupom palivového dreva na kúrenie. V tomto kontexte sa však bavíme skôr o hustote dreva, respektíve o jeho váhe. Teoreticky, čím ma drevo väčšiu tvrdosť, tým má aj väčšiu hustotu a aj väčšiu váhu, čo znamená, že dokáže pri spaľovaní vyrobiť viac tepelnej energie. Medzi kúrením tvrdým a mäkkým drevom však nie je žiadny rozdiel – iba v tom, že mäkkého dreva by ste museli skladovať napríklad dvojnásobne väčšie množstvo, a tým pádom aj dvakrát častejšie prikladať, lebo rýchlejšie zhorí. Pri kúrení je najdôležitejším ukazovateľom zostatková vlhkosť dreva, ktorá by mala byť pod 20 %, čo sa dá dosiahnuť dvomi rokmi sušenia dreva.